Ivan Pleško
Zhubné nádory pankreasu – ide až na malé výnimky o adenokarcinómy – sú známe svojou veľmi zlou prognózou. Prakticky každý pacient tomuto ochoreniu podľahne v relatívne krátkom čase. Zlú prognózu tohto ochorenia indikuje aj fakt, že počtom 213 000 (112 000 a 101 000 u mužov, resp. žien) novozistených ochorení ročne okolo roku 2000 sa podieľa s 3,4 % na všetkých onkologických ochoreniach, a je na 13. mieste, ale počtom zomretých u mužov i žien spolu (216 000 a 2,1 %) je v globálnom merítku na 8. mieste. Vysokú úmrtnosť indikujú i hodnoty prevalencie (počet osôb, ktoré prežili 5 rokov po stanovení diagnózy) – 12 000 prípadov a 0,4 % podiel na celku spolu u mužov i žien.(1)
V porovnaní s inými nádormi tráviaceho traktu javia zhubné nádory pankreasu však podstatne menšie rozdiely vo výskyte medzi jednotlivými geografickými oblasťami.(2) Sú veľmi časté v mnohých oblastiach USA, pričom hodnoty u černochov sú o 30 – 40 % vyššie ako u belochov a tým i najvyššie v globálnom merítku. Okolo roku 1995 varírovali od 11,5 do 14,7 /100 000 mužov, a na málo nižších hodnotách u žien. Pomerne vysoké hodnoty incidencie nachádzame aj v Európe, najmä v pobaltských krajinách bývalého ZSSR, ale i v Čechách, niektorých regiónoch Talianska, Švajčiarska a Rakúska, nie sú však nízke ani v iných vyspelých štátoch Európy a Severnej a tiež Južnej Ameriky.(2) Slovensko sa s 9,9 /100 000 zaradilo v uvedenom období skôr medzi štáty s vyšším výskytom tohto ochorenia u mužov, a hodnotou 5,3 /100 000 aj u žien. V rámci vyspelých krajín sú častejšie v mestách ako na vidieku. Na druhej strane pomerne nízke hodnoty incidencie i mortality zisťované v rozvojových krajinách – najnižšie v Indii – môžu byť pravdepodobne spôsobené aj nedostatkami v diagnostike, pričom sa veľké počty adenokarcinómov pankreasu diagnostikujú ako nádory žalúdka.(3) Prehľad hodnôt incidencie vo vybraných populáciách uvádzame v tabuľke 1.
Pri hodnotení časových trendov nerobíme presné hranice medzi incidenciou a mortalitou. Vzhľadom na vysokú letalitu zhubných nádorov pankreasu trendy oboch hodnôt prebiehajú približne na rovnakých hladinách, v niektorých rokoch sú dokonca hodnoty mortality vyššie ako incidencie. Celkove možno konštatovať, že incidencia i mortalita zhubných nádorov pankreasu vo všetkých krajinách s dobrou evidenciou postupne stúpa zhruba od roku 1955. V európskych krajinách je tento vzostup významný najmä v kohortách mužov a žien narodených po roku 1915 a zvyšuje sa u osôb narodených v neskorších rokoch.(4) V niektorých krajinách bolo pozorované pomerne krátke obdobie stability oboch ukazovateľov zhruba v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, pričom však toto obdobie trvalo iba niekoľko rokov a končilo s následným vzostupom oboch ukazovateľov.(3, 4, 5) Trendy incidencie zhubných nádorov pankreasu vo vybraných krajinách alebo regiónoch ilustrujeme na obr. č. 1.
Vekovo-špecifické krivky incidencie i mortality vykazujú stúpanie už od 30. roku života, ich urýchlenie po 45. roku, s vyvrcholením v šiestej a siedmej dekáde a s miernym poklesom v najvyšších vekových skupinách..(5) Nie je potrebné ani sdôrazňovať, že 5-ročný podiel prežívajucich je pomerne malý. Podľa výsledkov získaných pomocou projektu EUROCARE-3 dosahoval celoeurópsky priemer za roky 1990 až 1994 u mužov 3,8 % a 4,6 % u žien. Hodnoty zo Slovenska boli v súlade s celoeurópskymi hodnotami, a to 4 % u mužov a 5,8 % u žien.(7) Podobné, ale aj nižšie hodnoty sa zistili v iných štátoch pokrytých celoplošnými populačnými registrami. Napr. v Dánsku alebo Českej republike. Na druhej strane niektoré regionálne registre zaznamenali neprimerane veľký podiel prežívajúcich pacientov so zhubnými nádormi tohto orgánu.(7)
Väčšina epidemiologických štúdií, zameraných na možnú etiológiu tohto malígneho ochorenia uvádza ako hlavný rizikový faktor fajčenie cigariet, pričom relatívne riziko vzniku ochorenia stúpa s počtom rokov a vyfajčených cigariet. Významnú úlohu fajčenia podporuje i fakt, že zhubné nádory pankreasu prichádzajú relatívne častejšie u osôb, ktoré sú postihnuté inými zhubnými nádormi so vzťahom k fajčeniu ako sú nádory pľúc, močového mechúra, ústnej dutiny, hrtanu a priľahlých oblastí.(3) Relatívne vyšší výskyt karcinómov pankreasu bol zaznamenaný u osôb s vysokým obsahom tuku v potravinách, ako aj pri vysokom príjme grilovaných a smažených potravín. Zvýšený výskyt tohto ochorenia bol zaznamenaný aj u osôb zamestnaných pri výrobe svietiplynu z uhlia, kovovýrobe, alumínia a pri práci s drevom a výrobkami z dreva, vrátane výroby papiera. Poznatky získané u osôb podrobených rádioterapii pri liečení rôznych ochorení indikujú i určitý vplyv tohto faktora na vznik karcinómov pankreasu. U osôb, ktoré prežili expozíciu pri výbuchu atómových bômb v Japonsku, sa však nenašli zvýšené hodnoty tohto ochorenia.(6) Na druhej strane pôvodne podozrievaný vplyv kávy na vznik tohto karcinómu sa v početných štúdiách nepotvrdil.
Podobne dopadli i výsledky viacerých štúdií zamerané na úlohu alkoholu, dokonca v niektorých prácach sa dokazuje i ochranný efekt malých denných dávok vína. Iba v posledných rokoch sa poukazuje na vyšší výskyt karcinómov pankreasu u diabetikov, u osôb, ktoré prekonali pred 10 rokmi pankreatitídu alebo gastrektómiu, kým u alergikov je toto – podobne ako iné onkologické ochorenia – relatívne vzácne.(5, 6) Z hľadiska primárnej prevencie vyplýva z týchto zistení iba boj proti fajčeniu, ktoré je hlavným a plne dokázaným faktorom podieľajúcim sa na vzniku tohto ochorenia. Ďalším významným momentom primárnej prevencie je využitie ochranného efektu rastlinných vlákien a vitamínu C v potravinách.(5)
Literatúra
1. Parkin, D. M., Bray, F. I., Devessa, S. S.: Cancer burden in the year 2000. The global picture. Eur. J. Cancer 2001; 37: s. 4 – 66
2. Parkin, D. M., Whelan, S. L., Ferlay, J., Teppo, L., Thomas, D. B.: Cancer Incidence in Five Continents, Vol. VIII. IARC Scientific Publications No. 155. Lyon, IARC 2002: 781 s.
3. Ahlgren, J. D.: Epidemiology and risk factors in pancreatic cancer. Semin. Oncol., 1996, 23; 241 – 250
4. La Vecchia, C., Lucchini, F., Negri, E. et al.: Trends in cancer mortality in Europe, 1955 – 1989: I. Digetive sites. Eur. J. Cancer 1992 , 28: 132 – 235
5. Boyle, P., La Vecchia, C., Maisonneuv, P. et al.: Cancer epidemiology and prevention. Cancer of the pancreas. In: Peckham, M., Pinedo, H., Veronesi, U. (eds.): Oxford Textbook of Oncology. Oxford, Oxford University Press 1995: 218 – 219
6. Gold, E. B.: Epidemiology and risk of pancreatic cancer. Surg. Clin. North. Amer. 1995; 75: 819 – 843
7. Sant, M., Aareleid, T., Berrino, F., Bielska-Lasota, M. et al.: EUROCARE-3: survival of cancer patients diagnosed 1990 – 94 – results and commentary. Ann. Oncol. 2003, 14, Suppl.5, v 61 – v 118