1) Epidemiológia zhubných nádorov pažeráka

Ivan Pleško

Zhubné nádory pažeráka nepatria v globálnom merítku medzi najčastejšie. Záujem o ich štúdium však vzbudzuje ich trvalý rast zaznamenaný v posledných rokoch, a to najmä vo vyspelých krajinách. Podľa posledného odhadu v období okolo roku 2000 sa v celosvetovom merítku vyskytlo 412.000 nových prípadov ochorenia ročne (4,1 % z celkových počtov všetkých novozistených prípadov zhubných nádorov ročne – viac ako 10 miliónov, okrem nemelanomových nádorov kože) z toho 279.000 u mužov a 133.000 u žien. Celých 80 % bolo zaznamenaných v rozvojových krajinách. Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov pažeráka“

2) Etiopatogenéza karcinómu pažeráka

Peter Makovník

Dominantný histologický typ bol v minulosti epidermoidný karcinóm. V posledných 10 rokoch však adenokarcinóm v niektorých krajinách tvorí až 50 % všetkých karcinómov pažeráka.(1) Epidermoidný karcinóm má v poslednom desaťročí stabilnú incidenciu, prudko však narastá incidencia adenokarcinómu kardie. Adenokarcinóm pažeráka pochádza hlavne z intestinálnej metaplázie ezofageálnej sliznice (Barrettov ezofagus), môže pochádzať aj z povrchových a hlbokých žliazok pažeráka alebo z embryonálneho zostatku glandulárneho epitelu. Zriedkavejšie druhy zhubných nádorov, ktoré postihujú pažerák sú: epidermoidný karcinóm so sarkomatóznou črtou, adenoidný cystický karcinóm, mukoepidermoidný karcinóm, malobunkový karcinóm, sarkómy, malígne lymfómy, Hodgkinova choroba, a metastázy. Všetky zriedkavejšie sa vyskytujúce nádory s výnimkou Hodgkinovej choroby majú rovnako zlú prognózu ako epidermoidný karcinóm a adenokarcinóm. Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza karcinómu pažeráka“

3) Diagnostika a staging karcinómu pažeráka

Peter Makovník

Diagnostika

Diagnóza karcinómu pažeráka sa vo včasnom štádiu podarí zriedkavo. Väčšina pacientov prichádza na prvé vyšetrenie s pokročilými príznakmi. Vtedy už nádor prerastá do okolia a zvyčajne sú už prítomné vzdialené metastázy. Medián prežitia pacientov s metastázami je krátky, udáva sa medzi 6 až 8 mesiacmi. Tieto fakty sú dané biologickými vlastnosťami karcinómu, ktorý sa ľahko šíri do okolia, pretože pažerák je dobre vaskularizovaný a nemá serózu. Pokračovať v čítaní „3) Diagnostika a staging karcinómu pažeráka“

4) Endoskopická liečba včasného karcinómu pažeráka

Peter Mlkvý

Pre endoskopickú liečbu včasných neoplázií, resp. prekanceróz s dysplastickými zmenami sú indikované lézie štádium O/Tis/ a  I/T1m/, pričom základom stagingu je endoskopická ultrasonografia doplnená CT.(1) Štádium I/T1sm/ a IIA je indikované už pre chirurgickú liečbu. Podobne ako u pokročilých, tak aj u včasných nádorov pažeráka sa dnes uplatňuje individuálny terapeutický prístup. Pri včasných karcinómoch pažeráka, kardie a kardioezofageálnej junkcie ide výlučne o endoskopickú liečbu.(2) Pokračovať v čítaní „4) Endoskopická liečba včasného karcinómu pažeráka“

5) Endoskopická liečba pokročilého karcinómu pažeráka

Juraj Májek

Úvod

Cieľom endoskopickej paliatívnej liečby stenotizujúcich tumorov pažeráka je zabezpečiť perorálny príjem tekutín a stravy. Pred začiatkom paliatívnej liečby je potrebné zodpovedať otázku koho liečiť a ako liečiť? Paliatívna liečba nie je určená pre pacientov s kurabilným ochorením (T1N0M0, T2N0M0). Títo sú indikovaní na chirurgickú resekciu. Pacientom s loko-regionálne pokročilou chorobou (T3 alebo N1) by sa mala navrhnúť indukčná chemorádioterapia sledovaná restagingom a prípadnou chirurgickou resekciou.(1) Pokračovať v čítaní „5) Endoskopická liečba pokročilého karcinómu pažeráka“

6) Chirurgická liečba karcinómu pažeráka

Ján Škultéty

Zhodnotenie celkového stavu pacienta

Interné vyšetrenie – je základné predoperačné vyšetrenie, ktoré sa pri podozrení na závažné systémové ochorenie dopĺňa o špecializované vyšetrenie (kardiologické, diabetologické, nefrologické apod.). Pre posúdenie stavu nutrície, podľa ktorej sa riadi predoperačná príprava využívame okrem vyšetrenia bežných laboratórnych hodnôt hladinu celkových bielkovín v sére, hladinu albumínu, transferínu a parametre pečeňových testov. Pokračovať v čítaní „6) Chirurgická liečba karcinómu pažeráka“

7) Rádioterapia karcinómu pažeráka

Elena Bolješíková
Ľudmila Ševčíková
Peter Šiška

Úvod

Popri chirurgických výkonoch zohráva v liečbe karcinómu pažeráka nezastupiteľnú úlohu aj rádioterapia. Už v roku 1909 použil rádium k brachyrádioterapii karcinómu pažeráka(1) Giussez. Pozoroval malé zmeny v priebehu ochorenia, a v niektorých prípadoch dosiahol paliáciu. Od 20. rokov nášho storočia sa v liečbe karcinómu pažeráka využívala brachyrádioterapia rádiom spolu s externou rádioterapiou. Výsledky však boli sklamaním. Pokračovať v čítaní „7) Rádioterapia karcinómu pažeráka“

8) Chemoterapia a chemo-rádioterapia karcinómu pažeráka

Tomáš Šálek
Jozef Dolinský
Zuzana Dolinská

Približne 50 % pacientov s karcinómom pažeráka sa diagnostikuje v pokročilom štádiu s neresekovateľným – lokálne pokročilým, resp. metastatickým ochorením s očakávaným prežívaním v priemere od 6 do 9 mesiacov. V tomto štádiu sa pacienti dožívajú 5 rokov len výnimočne. Pacienti s metastatickým alebo lokálne pokročilým karcinómom sú liečení paliatívnou terapiou – t. j. chemoterapiou, rádioterapiou, resp. ich kombináciou chemo-rádioterapiou a endoskopickými paliatívnymi metódami. .Vplyv histológie (skvamocelulárny karcinóm, adenokarcinóm) na prognózu pacientov nie je jasný, výsledky štúdií sú v tomto smere kontroverzné. Pokiaľ nebudú k dispozícii jednoznačné údaje o vplyve histológie na výsledky liečby, manažment oboch typov bude porovnateľný. Pokračovať v čítaní „8) Chemoterapia a chemo-rádioterapia karcinómu pažeráka“

1) Epidemiológia zhubných nádorov žalúdka

Ivan Pleško

V priebehu posledných 50 – 70 rokov došlo vo vyspelých, a následne aj v rozvojových krajinách, k dramatickému, v onkológii dosiaľ nevídanému poklesu zhubných nádorov žalúdka, a to zvlášť u žien. V niektorých krajinách bol zaznamenaný v období posledných 70 – 80 rokov pokles incidencie a mortality tohto ochorenia až na menej ako 10 % pôvodných hodnôt.(1) Aj napriek tomuto priaznivému vývoju si však zhubné nádory žalúdka zachovali i naďalej významné postavenie nielen v niektorých krajinách alebo regiónoch, ale i v globálnom merítku. Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov žalúdka“

2) Etiopatogenéza nádorov žalúdka

Peter Mlkvý

Napriek tomu, že incidencia karcinómu žalúdka má všeobecne klesajúcu tendenciu, v niektorých oblastiach sveta predstavuje druhú najčastejšiu príčinu smrti a podľa posledných epidemiologických štúdií zomiera ročne na diagnózu karcinómu žalúdka približne 1 milión ľudí.(1) Pozoruje sa pomerne výrazná geografická internacionálna ako aj intranacionálna variabilita v incidencii, od najvyššej – 80/100 000 prípadov v Japonsku – až k najnižším – 7/100 000 prípadov v USA. Incidencia karcinómu žalúdka na Slovensku predstavovala 18,7/100 000 a mortalita 14,6/100 000 (r. 1999).(2) Všeobecne je pomerne stabilná predominancia karcinómu žalúdka u mužov voči ženám (s pomerom cca 2:1). Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza nádorov žalúdka“