3) Diagnostika karcinómu žalúdka

Peter Slezák

Výskyt tohto ochorenia v posledných troch desaťročiach poklesol, ale jeho klinický význam ostáva veľmi výrazný. Dramatický rozdiel pozorujeme v prognóze pacienta v závislosti od štádia, v ktorom je odhalené. Pri rozvinutom karcinóme pozorujeme 5-ročné prežívanie len v 20 % prípadoch, u včasného karcinómu sa 5-ročné prežívanie dramaticky zlepší až na 95 % pacientov. Tieto dôvody nás vedú k intenzifikácii snáh o včasnú diagnózu. Pre aktívne vyhľadávanie ochorenia sa neustále hľadá vhodný marker, ktorý by bol lacný a dobre dostupný, a nezaťažoval by pacienta. Pokračovať v čítaní „3) Diagnostika karcinómu žalúdka“

4) Endoskopické možnosti pri liečbe nádorov žalúdka

Peter Makovník

Primárne diagnostická metóda gastrointestinálnej endoskopie s postupom technologického vývoja priniesla aj terapeutické možnosti. Na rozdiel od transabdominálnej chirurgie je endoskopická liečba miniinvazívna a väčšinou sa dá vykonávať ambulantne. Endoskopická liečba sa ako kuratívny výkon indikuje pri malých procesoch na sliznici. Na druhej strane však prináša aj paliatívne možnosti pri pokročilých chirurgicky už inkurabilných procesoch, kedy invazívna chirurgia je pre celkove zlý stav pacienta príliš ťažký výkon. Pokračovať v čítaní „4) Endoskopické možnosti pri liečbe nádorov žalúdka“

5) Malígne lymfómy žalúdka

Ľuboš Drgoňa

Úvod

Primárne lymfómy žalúdka sú zaujímavou skupinou nádorových ochorení zažívacieho traktu. Typickým znakom je ich pomerne dlhodobá ohraničená lokalizácia len v žalúdku, možnosť postupnej transformácie časti indolentných lymfómov typu MALT do agresívnych lymfómov, asociácia s infekciou H. pylori, možnosť terapie lymfómu žalúdka eradikáciou helikobakterovej infekcie. Vzhľadom na tieto špecifické klinické črty lymfómov žalúdka v porovnaní s „klasickými“ nodálnymi lymfómami sa používajú niektoré odlišné diagnostické metódy, staging i terapia. Pokračovať v čítaní „5) Malígne lymfómy žalúdka“

6) Chirurgická liečba karcinómu žalúdka

Karel Kroupa

Súčasný stav problematiky

Podobne ako pre solídne malígne tumory gastrointestinálneho traktu (GIT) v inej lokalizácii platí, že chirurgická resekcia je jedinou terapeutickou metódou s potenciálne kuratívnym efektom. Stanovenie diagnózy karcinómu žalúdka je indikáciou na primárny chirurgický zákrok, aj keď vývoj neoadjuvantnej chemoterapie by do budúcnosti mohol priniesť zmeny. Pokračovať v čítaní „6) Chirurgická liečba karcinómu žalúdka“

7) Rádioterapia karcinómu žalúdka

Elena Bolješíková

Úvod

Incidencia karcinómu žalúdka v Slovenskej republike podľa údajov Národného onkologického registra z roku 2003 bola u mužov 511 (19,6/100 000), u žien 334 (12,1/100 000). V tom istom roku zomrelo na karcinóm žalúdka 457 mužov a 223 žien.(1) Táto vysoká mortalita je spôsobená nedostatočnými výsledkami chirurgickej liečby. Príčinou neúspechu chirurgickej liečby (obr. 1, 2) sú lokoregionálne a peritoneálne relapsy ako aj vzdialené metastázy (67: 23-43:22 %).(2) 5-ročné prežitie po kuratívnej resekcii pri nálezoch T2N0M0 je 52 %, pri T3N0M0 47 % a pri T4N0M0 je to 15 %. Prítomnosť metastatických uzlín predstavuje negatívny prognostický faktor redukujúci 5-ročné prežitie na 15 – 25 % pri náleze N1 a 10 % pri N2.(3, 4) Pokračovať v čítaní „7) Rádioterapia karcinómu žalúdka“

8) Chemoterapia karcinómu žalúdka

Tomáš Šálek,
Jana Obertová

Kľúčovou liečebnou modalitou karcinómu žalúdka zostáva chirurgický zákrok, ktorý ako jediný poskytuje šancu na vyliečenie pacienta. Rádioterapia a chemoterapia sa používajú buď spolu v kombinácii s chirurgickým zákrokom alebo u pacienta s neresekabilným ochorením. Prognóza pacientov s karcinómom žalúdka závisí od štádia ochorenia. Údaje z posledného desaťročia hovoria len cca o 20 % pacientov s lokalizovaným ochorením v čase stanovenia diagnózy. Pokračovať v čítaní „8) Chemoterapia karcinómu žalúdka“

1) Epidemiológia zhubných nádorov tenkého čreva

Ivan Pleško

Tenké črevo predstavuje s asi 75 % najdlhšiu časť zažívacieho traktu a zároveň takmer 90 % jeho absorbčného povrchu. Skladá sa z troch častí, ktoré nie sú výraznejšie oddelené. Je to duodenum, tvoriace proximálnu časť tohto orgánu s dĺžkou asi 25 – 30 cm, po ňom nasleduje jejunum, asi 2,5 m dlhé, ktoré končí zhruba 3,5 metra dlhým ileom. Až 95 % všetkých zhubných nádorov tenkého čreva tvoria adenokarcinómy, karcinoidy, lymfómy a leiomyosarkómy, pričom samotné adenokarcinómy predstavujú celú polovicu a v niektorých krajinách majú i väčší podiel na nádoroch tohto orgánu.(1) Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov tenkého čreva“

2) Etiopatogenéza nádorov tenkého čreva

Peter Makovník

V porovnaní s inými časťami GIT sa nádory tenkého čreva vyskytujú veľmi zriedkavo, hoci tenké črevo so svojimi 5 metrami (udáva sa v rozpätí od 3 m do 8,5 m) zaberá asi ¾ dĺžky zažívacej rúry. Napriek tomu sa na tenkom čreve vyskytuje len niečo viac ako stotina zo všetkých gastrointestinálnych nádorov. A to napriek živej mitotickej aktivite epiteliálnych buniek. Je niekoľko hypotéz, ktoré sa snažia vysvetliť túto skutočnosť: Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza nádorov tenkého čreva“

3) Diagnostika nádorov tenkého čreva

Ivan Bunganič

Rozšírenie dosahu endoskopických metód, zavedenie nových technológií do nukleárnej medicíny a modifikácia endoskopie na bezdrôtové spôsoby prenosu informácii nám dovoľujú prezrieť takmer celé tenké črevo, a tým upresniť reálnu epidemiológiu, etiológiu a patogenézu benígnych aj malígnych nádorov. Cieľom diagnostických algoritmov je znížiť počet nádorových ochorení tenkého čreva diagnostikovaných na chirurgickej sále. Pokračovať v čítaní „3) Diagnostika nádorov tenkého čreva“

4) Chirurgická liečba nádorov tenkého čreva

Ján Škultéty

I. Nezhubné nádory tenkého čreva

Leiomyómy

Sú najčastejšími nezhubnými nádormi tenkého čreva. Vyskytujú sa v 40 % všetkých nezhubných nádorov tenkého čreva. Môžu rásť do lúmenu alebo navonok tenkého čreva. Rozhodnutie o zhubnosti zo zmrazených rezov je často obtiažne. Pri nádoroch väčších ako 4 cm treba počítať s malignitou. Pokračovať v čítaní „4) Chirurgická liečba nádorov tenkého čreva“