Zhubné nádory – epidemiológia, etiopatogenéza, diagnostika a liečba
Karel Kroupa
Rozsah postihnutia KRK je podľa medzinárodnej klasifikácie (UICC) hodnotený TNM klasifikáciou takto(1):
Primárny tumor:
TX primárny tumor nemožno hodnotiť
T0 bez známok primárneho tumoru
Tis carcinoma in situ Pokračovať v čítaní „8) Chirurgická liečba rakoviny konečníka a hrubého čreva“
Martin Chorváth
Elena Bolješíková
Stratégia liečby u nádorov konečníka (t.j. rekta, rektosigmy a v indikovaných prípadoch ako napr. u pacientov s dolichosigmou do výšky 20 cm od anu) a kolonu je odlišná. U nádorov uložených do 20 cm od anu je indikovaná liečba žiarením – externá rádioterapia (ERT). U vyššie uložených nádorov, teda v mobilnej časti čreva, ERT nie je indikovaná pre nemožnosť reproduktibility nastavenia cieľového objemu pacienta počas rádioterapie ako aj tendeciu vytvárať metastázy v celom abdomene. Pokračovať v čítaní „9) Rádioterapia nádorov konečníka a hrubého čreva“
Tomáš Šálek
Zuzana Hlavatá
V liečbe kolorektálneho karcinómu (KRK) jednoznačne dominuje chirurgia. Samotný chirurgický výkon je základom kuratívnej liečby kolorektálneho karcinómu. Predpokladom kurability je však včasne zistené, málo pokročilé ochorenie (štádium podľa Dukesa A a B, štádium I a II podľa AJCC/UICC). Pokračovať v čítaní „10) Systémová terapia karcinómu konečníka a hrubého čreva“
Rudolf Hrčka
Prevencia je fascinujúci fenomén, ktorým boli „obdarované“ živé systémy. V podstate ide o schopnosť prijať a spracovať informáciu, ktorá varuje pred niečím, čo by mohlo živý systém bezprostredne alebo v budúcnosti ohroziť. Vďaka tejto informácii vzniklo preventívne správanie sa živých systémov od tých najprimitívnejších reakcií v podobe geneticky naprogramovaných obranných reflexov, až po tie najzložitejšie správania sa ľudských kultúr. Pokračovať v čítaní „11) Prevencia kolorektálneho karcinómu“
Ivan Pleško
Zhubné nádory anusu a análneho kanála sú v poslednej, v súčasnosti používanej 10. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) definované ako samostatná lokalizácia. Bližšie nešpecifikovaný karcinóm anusu je označovaný kódom C21.0, karcinóm v análnom kanále kódom C21.1 a v kloakogénnej zóne ako C21.2. Do tejto skupiny nepatrí perianálna koža a koža anusu označovaná kódom C44.5 (iné zhubné nádory kože). Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov anusu a análneho kanála“
Peter Makovník
Podľa dohody expertov sa nádor klasifikuje ako análny pri postihnutí úseku od anorektálneho prstenca po okraj análneho otvoru (margo analis), pričom nádory okraja sa už klasifikujú ako kožné.(1) Anorektálny prstenec je zistiteľný pohmatom pri digitálnom vyšetrení a je definovaný ako svalový prstenec, ktorý tvoria m. sfincter ani int., hlboká časť m. sfincter ani ext. a časť m. puborectalis. Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza karcinómu análneho kanála“
Ivan Sedlák
Z hľadiska terapie je dôležité rozdelenie análnej oblasti na análny kanál a anokutánny prechod. Análny kanál (priemerná dĺžka 4 cm) sa topograficky definuje od horného okraja vnútorného análneho zvierača, resp. levátorového prstenca až po anokutánny prechod. Mukóza tejto oblasti je tvorená smerom k análnemu otvoru postupne výstelkou rektálneho typu, prechodným epitelom a končí dlaždicovitým epitelom. Pokračovať v čítaní „3) Chirurgia karcinómu análneho kanála“
Igor Andrašina
Karcinóm análneho kanála patrí medzi zriedkavé zhubné nádory gastrointestinálneho traktu. Kľúčovým etiologickým faktorom je infekcia vyvolaná ľudskými papiloma vírusmi. Najčastejším histologickým typom je squamocelulárny karcinóm análneho kanálu predstavujúci 90 % prípadov. V liečbe análneho karcinómu sa využíva chirurgická liečba, rádioterapia, cytostatická liečba a najmä konkomitatná aplikácia rádioterapie a cytostickej liečby. Pokračovať v čítaní „4) Chemo-rádioterapia karcinómu análneho kanála“
Ivan Pleško
Už úvodom treba zdôrazniť, že údaje o počtoch ochorení spôsobených primárnymi zhubnými nádormi pečene nie sú v jednotlivých oblastiach a štátoch sveta celkom spoľahlivé vzhľadom na veľký počet metastáz v tomto orgáne. Preto vychádzajú seriózne štatistiky incidencie z prípadov, kde boli mikroskopicky potvrdené typy, zodpovedné za primárne nádory pečene. Najčastejším typom sú hepatocelulárne karcinómy, podstatne menej časté sú cholangiokarcinómy. Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov pečene“
Jozef Glasa
Helena Glasová
Molekulové mechanizmy hepatokarcinogenézy nie sú dosiaľ úplne objasnené. Malígna transformácia bunky sa dnes chápe ako komplexná sieť signálov, v ktorej rozličné navzájom pôsobiace mechanizmy vedú nakoniec k abnormálnej proliferácii bunky a jej rezistencii voči signálom apoptózy, ako aj iným signálom pôsobiacim na bunku v normálnom prostredí daného tkaniva, resp. orgánu (obr. 1).(8, 9) Hepatocyty však navyše vykazujú mnohé metabolické funkcie, ktoré sú kontrolované veľkým počtom zúčastnených génov. Predpokladá sa, že tieto gény prechádzajú v priebehu malígnej transformácie hepatálnej bunky oveľa komplexnejšími zmenami než je to v iných prípadoch vzniku rakoviny. Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza hepatocelulárneho karcinómu“