Zhubné nádory – epidemiológia, etiopatogenéza, diagnostika a liečba
Elena Bolješíková
Karcinóm žlčníka je diagnostikovaný častejšie vo veku 70 až 75 rokov, s prevahou u žien v pomere 3:1. Najväčšia prevalencia karcinómu žlčníka je v Izraeli, Mexiku, Chile a Japonsku. Rizikový faktor je prítomnosť žlčníkových kameňov, najmä v spojení s chronickou cholecystitídou.(1) Iný rizikový faktor je kalcifikovaný žlčník, tzv. porcelánový, ďalej polypy, karcinogény typu azotoluénu a nitrozamíny. Pokračovať v čítaní „6) Rádioterapia karcinómu žlčníka a žlčových ciest“
Tomáš Šálek
Michal Mego
Karcinóm žlčníka a žlčových ciest patrí medzi chemorezistentné ochorenia. Celkové liečebné odpovede pri liečbe chemoterapiou sa pohybujú pod 10 – 20 %. Vzhľadom na raritný výskyt týchto nádorov prakticky všetky klinické štúdie zahrňujú všetky typy nádorov žlčových ciest (karcinómy žlčníka spolu s karcinómami intrahepatálnych a extrahepatálnych žlčových ciest) a preto v súčasnosti nie je možné jednoznačne definovať citlivosť na chemoterapiu jednotlivých druhov nádorov žlčových ciest. Neexistuje ani jednoznačne definovaná štandardná chemoterapia neresekovateľného, resp. metastatického ochorenia. Pokračovať v čítaní „7) Chemoterapia karcinómu žlčníka a žlčových ciest“
Ivan Pleško
Zhubné nádory pankreasu – ide až na malé výnimky o adenokarcinómy – sú známe svojou veľmi zlou prognózou. Prakticky každý pacient tomuto ochoreniu podľahne v relatívne krátkom čase. Zlú prognózu tohto ochorenia indikuje aj fakt, že počtom 213 000 (112 000 a 101 000 u mužov, resp. žien) novozistených ochorení ročne okolo roku 2000 sa podieľa s 3,4 % na všetkých onkologických ochoreniach, a je na 13. mieste, ale počtom zomretých u mužov i žien spolu (216 000 a 2,1 %) je v globálnom merítku na 8. mieste. Vysokú úmrtnosť indikujú i hodnoty prevalencie (počet osôb, ktoré prežili 5 rokov po stanovení diagnózy) – 12 000 prípadov a 0,4 % podiel na celku spolu u mužov i žien.(1) Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov pankreasu“
Peter Mlkvý
Medzi tumory pankreasu patria všetky benígne a malígne pankreatické lézie, vychádzajúce buď z matrixu (parenchýmu a duktálneho systému) resp. zriedkavejšie zo spojivového tkaniva. Podľa pôvodu ich rozdeľujeme na exokrinné a endokrinné. Adenokarcinóm tvorí až 95 % nádorov pankreasu, pričom duktálny je asi 9 krát častejší ako acinárny a s vyše 80 % predstavuje najčastejšiu formu exokrinného karcinómu a taktiež typickú formu karcinómu pankreasu. Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza nádorov pankreasu“
Juraj Májek
Karcinóm pankreasu je jedným z najzhubnejších nádorov tráviaceho traktu. Diagnostický postup u pacientov s podozrením na karcinóm pankreasu má za cieľ určiť typ a lokalizáciu zhubného nádoru a zároveň určiť štádium ochorenia. V skorých štádiách býva ochorenie bez príznakov. Výnimkou je len tumor lokalizovaný v oblasti Vaterskej papily, ktorý môže spôsobiť obštrukčný ikterus už vo včasnom štádiu. Inak sa choroba väčšinou prejavuje až v pokročilom štádiu, a to nešpecifickými príznakmi. Pokračovať v čítaní „3) Diagnostika nádorov pankreasu“
Karel Kroupa
Ľubomír Sepeši
Chirurgická resekcia je jedinou terapeutickou metódou s potenciálne kuratívnym efektom. Cieľom liečby je kompletné odstránenie tumoru (R0 resekcia) s disekciou lymfatických uzlín. Tento spôsob liečby je však možný len asi u 11 – 20 % pacientov s týmto ochorením. Resekcia s mikroskopicky pozitívnym resekčným okrajom (R1 resekcia) alebo s makroskopicky pozitívnym resekčným okrajom (R2 resekcia) nezlepšujú prognózu pacienta v porovnaní s paliatívnou liečbou. Pokračovať v čítaní „4) Chirurgická liečba karcinómu pankreasu“
Margita Pobijaková
Alica Lacková
V liečbe karcinómu pankreasu je metódou voľby chirurgický zákrok. V čase diagnózy je však resekabilných 10 –20 % nádorov, čo potvrdili viaceré veľké štúdie, preto sa k rôznym chirurgickým prístupom pridávajú iné postupy s cieľom zlepšenia výsledkov liečby. A to nielen chemoterapia, pred- a pooperačná externá rádioterapia, ale tiež intraoperačná radiačná liečba, brachyterapia a liečba s ťažkými časticami. Pokračovať v čítaní „5) Rádioterapia karcinómu pankreasu“
Tomáš Šálek
Jana Kavečanská
Chemoterapiu pri adenokarcinóme pankreasu indikujeme v paliatívnej, adjuvantnej alebo neoadjuvantnej intencii. Pokračovať v čítaní „6) Chemoterapia adenokarcinómu pankreasu“
Ivan Pleško
Zamerať sa v tomto príspevku na epidemiológiu neuroendokrinných tumorov je pomerne náročná úloha. Zatiaľ sme v literatúre prácu s týmto názvom nenašli. Všetky čiastočné epidemiologické poznatky a aspekty nachádzame iba ako okrajové poznámky v klinických štúdiách. V porovnaní s inými sa neuroendokrinné nádory vyznačujú pomerne zriedkavým výskytom a preto sú možnosti získavania spoločných epidemiologických znakov alebo ukazovateľov dosť obmedzené. Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia neuroendokrinných nádorov“
Izabela Makaiová
Možnosti funkčného zobrazenia nádorov gastrointestinálneho traktu (GIT) neuroendokrinného pôvodu metódami nukleárnej medicíny vychádza zo skutočnosti, že GIT je najväčší endokrinný orgán ľudského tela, ktorý produkuje pravdepodobne aj najväčšie množstvo tzv. tkanivových hormónov zo všetkých endokrinne aktívnych orgánov. Pokračovať v čítaní „2) Diagnostika neuroendokrinných nádorov metódami nukleárnej medicíny“