3) Diagnostika nádorov pečene

Viera Lehotská

Rádiologická diagnostika pečene sa zameriava v prvom rade na detekciu tkanivovú charakteristiku suspektných primárnych a/alebo sekundárnych pečeňových tumorov pred plánovanou chirurgickou liečbou na zistenie celkového rozsahu (staging) choroby, na monitorovanie efektu aplikovanej liečby, celkové zhodnotenie stavu žlčových ciest, ako aj na cielené vyhľadávanie (skríning) pečeňových neoplázií u rizikových skupín populácie. Pokračovať v čítaní „3) Diagnostika nádorov pečene“

4) Chirurgická liečba primárnych a sekundárnych nádorov pečene

Karel Kroupa

1. Chirurgické riešenie primárnych a sekundárnych malignít pečene

Chirurgická resekčná liečba primárnych a sekundárnych malignít pečene je jediná kuratívna modalita s efektom dlhodobého prežitia. Je logické, že najväčšia tradícia chirurgickej liečby primárnych malignít pečene je v ázijských krajinách (Japonsko, Čína) a v subsaharskej Afrike, kde je najvyšší výskyt tohto ochorenia. Chirurgická liečba metastatického postihnutia pečene je naopak typická pre rozvinuté priemyselné krajiny, kde smutný primát incidencie kolorektálneho karcinómu vrátane metastatického postihnutia pečene v Európe drží ČR a SR. Pokračovať v čítaní „4) Chirurgická liečba primárnych a sekundárnych nádorov pečene“

5) Rádioterapia hepatocelulárneho karcinómu

Margita Pobijaková
Alica Lacková

Iba 20 % pacientov s hepatocelulárnym karcinómom má benefit z kuratívnej liečby (chirurgia, transplantácia). Rádioterapia je lokálna liečebná metóda, ktorá je vzhľadom na nízku toleranciu pečene používaná prevažne ako paliatívna modalita. Pokračovať v čítaní „5) Rádioterapia hepatocelulárneho karcinómu“

6) Systémová terapia hepatocelulárneho karcinómu

Tomáš Šálek
Zuzana Syčová-Milá

Primárne nádory pečene patria medzi tie ochorenia, kde jedinou terapeutickou modalitou s kuratívnou intenciou stále zostáva chirurgická terapia (resekcia nádoru resp. transplantácia pečene). Túto liečbu je však možné realizovať približne len u jednej štvrtiny pacientov. V čase diagnózy má 80 % pacientov neresekovateľnú chorobu alebo metastatické ochorenie. Veľká väčšina pacientov s primárnym nádorom pečene je teda odkázaná na iný spôsob terapie. Možnosti rádioterapie pri riešení primárnych nádorov pečene sú výrazne limitované nízkou radiačnou toleranciou hepatálneho parenchýmu, preto významnú úlohu zohrávajú ostatné terapeutické modality, medzi ktoré patrí protinádorová chemoterapia. Pokračovať v čítaní „6) Systémová terapia hepatocelulárneho karcinómu“

7) Transplantácia pri nádoroch pečene

Štefan Hrušovský
Michal Piják
Miroslav Žigrai
Mária Belovičová

Indikácie transplantácie pečene pre zhubné nádory je vo všeobecnosti pomerne limitovaná. Jednou z indikácií na transplantáciu pečene je hepatocelulárny karcinóm. Pri hepatocelulárnom karcinóme v cirhóze pečene má transplantácia pečene oproti resekčným chirurgickým postupom svoje jednoznačné prednosti, lebo je kuratívna z hľadiska cirhózy pečene a môže byť kuratívna z hľadiska hepatocelulárneho karcinómu. Najlepšie výsledky transplantáce pečene s hepatocelulárnym karcinómom sú, ak indikáciou na transplantáciu je cirhóza pečene a nádor sa zistí až pri patologicko-anatomickom vyšetrení explantátu. Pokračovať v čítaní „7) Transplantácia pri nádoroch pečene“

1) Epidemiológia zhubných nádorov žlčníka a žlčových ciest

Ivan Pleško

Zhubné nádory žlčníka a extrahepatálnych žlčových ciest, označované vo väčšine prehľadov pod spoločným názvom ako Nádory žlčového traktu predstavujú vo väčšine regiónov a štátov pomerne zriedkavú lokalizáciu. Vzhľadom na túto skutočnosť, chýbajú nám odhady čo i len o ich približných počtoch v globálnom, celosvetovom merítku. Majú však tendenciu k vyššiemu výskytu v niektorých oblastiach a etnických skupinách bez toho, že by sme poznali príčinu.(1, 2) Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov žlčníka a žlčových ciest“

2) Diagnostika nádorov žlčníka a žlčových ciest

Ivan Uhrín

Zobrazenie žlčových ciest a žlčníka sa za posledné desaťročie výrazne zdokonalilo hlavne skvalitnením technického vybavenia, ako napr. harmonické USG zobrazenie, multi-slice CT (MSCT), event. zlepšením rozlišovacej schopnosti MR a neinvazívnym zobrazením patologických zmien MR cholangiopankreatikografiou (MRCP). K invazívnym rádiologickým vyšetreniam zaraďujeme perkutánnu transhepatálnu cholangiografiu (PTC), dnes je však využívaná skôr ako súčasťterapeutického výkonu s následnou drenážou žlčových ciest, prípadne so zavedením stentov. Koreláciou výsledkov z uvedených diagnostických modalít je možné dosiahnuť pomerne vysokú presnosť v predoperačnom stagingu nádorových ochorení. Pokračovať v čítaní „2) Diagnostika nádorov žlčníka a žlčových ciest“

3) Endoskopická liečba karcinómu žlčníka a žlčových ciest

Peter Makovník

Najčastejším prvým symptómom karcinómu žlčových ciest je obštrukčný icterus. Prvý opis diagnózy býva často ako malígny icterus, pretože rozlíšenie etiológie obštrukcie môže byť ťažké. Okrem cholagiocelulárneho karcinómu môže ísť o uzáver v žlčových cestách pri prerastaní karcinómu žlčníka, pankreasu alebo metastáz vzdialených karcinómov.(1) Z metastázujúcich karcinómov to býva najčastejšie kolorektálny karcinóm a karcinóm prsníka. Pri karcinóme žlčníka je icterus vždy už  neskorý príznak. Podľa uloženia rozoznávame intrahepatický, perihilárny (Bismuth I-IV) a distálny typ cholangiocelulárnho karcinómu. Pokračovať v čítaní „3) Endoskopická liečba karcinómu žlčníka a žlčových ciest“

4) Chirurgická liečba karcinómu žlčníka

Karel Kroupa

1. Histológia

Adenokarcinóm žlčníka sa vyskytuje u 82 % prípadov ako skirhotický, papilárny alebo mucín produkujúci karcinóm. Nediferencované karcinómy sa vyskytujú asi v 7 % prípadov a skvamózny karcinóm asi u 3 % pacientov. Zmiešané karcinómy alebo adenoakantómy sa vyskytujú v menej ako 1 % prípadov. Vzácne nádory žlčníka sú lymfosarkómy, rhabdomyosarkómy, sarkómy retikulárnych buniek, fibrosarkómy, melanómy, karcinoidy a karcinosarkómy.(11) Pokračovať v čítaní „4) Chirurgická liečba karcinómu žlčníka“

5) Chirurgická liečba karcinómu žlčových ciest

Karel Kroupa

1. Rozdelenie

Karcinómy žlčových ciest sa pôvodne rozdeľovali na karcinóm žlčníka, karcinóm extrahepatických žlčovodov a Vaterskej papily (obr.1), zatiaľ čo karcinóm intrahepatických ciest bol zaradený k primárnemu pečeňovému karcinómu. Termín „cholangiocarcinoma“ bol pôvodne priradený len pre primárne tumory intraheptických žlčovodov a nebol používaný pre tumory extrahepatických žlčovodov.(1) Neskôr bol termín priradený pre intrahepatické, perihilárne a extrahepatické tumory žlčových ciest. Pokračovať v čítaní „5) Chirurgická liečba karcinómu žlčových ciest“